Vyhláška úradu geodézie

300/2009 Z.z. VYHLÁŠKA

Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

zo 14. júla 2009,

ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.215/1995 Z.z.
o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov

Účinnosť od: 1.8.2009

Ruší predpis:
178/1996      end_of_the_skype_highlighting Z.z.


Obsah
Predmet úpravy
Prvá časť - záväzné geodetické systémy
§2

Geodetické základy

§3

§4

§5

§6

Druhá časť - informačný systém geodézie, kartografie a katastra

§7

§8

§9

§10

§11 - Metaúdaje

Tretia časť - Štátne mapovanie dielo

§ 12 - Základné Štátné mapovanie dielo

§ 14 - Názvy geografických objektov

§ 15 - Postup pri štandarizácii geografického názvoslovia

§ 16

§ 17 - Dokumentácia štandardizácie

Piata časť - vybrané geodetické a kartografické činnosti

§ 18

Geodetické činnosti na pozemkové úpravy

§ 19

§ 20

§ 21

§22

Zriaďovanie a aktualizácia geodetických bodov

§23

§24

Meranie alebo digitalizácia a zobrazenie objektov, ktoré sa preberajú do základných štátnych mapových diel s veľkou mierou

§ 25 - Meranie a zobrazenie objektov

§ 26 - Digitalizácia a zobrazenie objektov

Meranie alebo digitalizácia a zobrazenie objektov, ktoré sú obsahom tematických mapových diel s veľkou mierkou

§ 27

§28 - Poskytovanie podkladov
Geodetické činnosti pri budovaní a aktualizácii informačných systémov o území

§ 29
Geodetické a kartografické činnosti vo výstavbe

§ 30

§ 31 - Budovanie vytyčovacích sieti

§ 32 - Vytičovanie priestorovéj polohy stavieb

§ 33 - Kontrolné meranie geometrických parametrov

§ 34 - Meranie posunou a deformácii stavieb a technologických zariadení

§ 35 - Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby

Šiesta časť - vykonávanie kartografických činností

§ 36

Siedma časť - postup pri vydávaní osvedčenia o osobitnéj odbornéj spôsobilosti

§ 37

§ 38

§ 39

Osma časť - autorizačné a úradné overenie výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností

§ 40

§ 41

§ 42

§ 43


Úradné overenie

§ 44

§ 45

§ 46ň

Deviata časť - záverečné ustanovenia

§ 47 - Zrušovacie ustanovenia

§ 48 - Účinnosť



Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len “úrad”) podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon”) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška podrobnejšie upravuje
a) záväzné geodetické systémy,
b) spravovanie informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len “informačný systém”) a spôsob poskytovania údajov z informačného systému,
c) popis údajov spravovaných v informačnom systéme metaúdajmi,
d) postup pri štandardizácii geografického názvoslovia,
e) postup pri vykonávaní kartografických činností,
f) postup pri vykonávaní geodetických činností,
g) postup pri vydávaní osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti,
h) spôsob autorizačného a úradného overovania vybraných geodetických a kartografických činností.

PRVÁ ČASŤ

ZÁVÄZNÉ GEODETICKÉ SYSTÉMY

§ 2

(1) Názvy a kódy záväzných geodetických systémov sú:
a) Európsky terestrický referenčný systém s alfanumerickým kódom ETRS89,
b) Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej s alfabetickým kódom S-JTSK,
c) Baltský výškový systém po vyrovnaní s alfabetickým kódom Bpv,
d) Európsky vertikálny referenčný systém s alfabetickým kódom EVRS,
e) Gravimetrický systém s alfabetickým kódom S-Gr.

(2) Parametre záväzných geodetických systémov sú:
a) Európsky terestrický referenčný systém 1989 definovaný
1. súborom geocentrických súradníc európskych bodov Medzinárodného terestrického referenčného rámca situovaných na stabilnej časti Euroázijskej tektonickej platni, vztiahnutých na epochu 1989.0,
2. súborom parametrov, ktoré umožňujú transformáciu súradníc bodov v aktuálnej verzii Medzinárodného terestrického referenčného rámca do zodpovedajúceho rámca v Európskom terestrickom referenčnom systéme,
3. elipsoidom Geodetického referenčného systému 1980 s konštantami a=6 378 137 m, GM=3 986 005 x 108 m3.s-2, J2=108 263 x 10-8 a ω=7 292 115 x 10-11 rad.s-1, kde “a” je dĺžka hlavnej polosi ekvipotenciálneho elipsoidu, “GM” je geocentrická gravitačná konštanta, “J2″ je zonálny geopotenciálny koeficient druhého stupňa a “ω – omega” je uhlová rýchlosť rotácie Zeme.
b) Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej definovaný
1. Besselovým elipsoidom s parametrami
a=6 377 397, 155 08 m, b=6 356 078, 962 90 m a f=1: 299, 152 812 853, kde “a” je dĺžka hlavnej polosi, “b” je dĺžka vedľajšej polosi a “f” je sploštenie,
2. Křovákovým konformným kužeľovým zobrazením vo všeobecnej polohe,
3. súborom rovinných súradníc bodov Štátnej trigonometrickej siete.
c) Baltský výškový systém po vyrovnaní definovaný referenčným bodom, ktorým je stredná hodnota morského vodočtu v Kronštadte, a súborom normálnych výšok bodov z medzinárodného vyrovnania nivelačných sietí východoeurópskych štátov.
d) Európsky výškový referenčný systém je kinematický systém rotujúci spolu so Zemou. Definícia Európskeho výškového referenčného systému je založená na štyroch konvenciách:
1. vzťažná výšková hladina je definovaná ako ekvipotenciálna plocha, na ktorej je potenciál tiažového poľa Zeme konštantný Wo=W0E=konšt. a ktorý je vo výške vodočtu v Amsterdame – Normaal Amsterdams Peil,
2. jednotka dĺžky je meter, jednotka času je sekunda, mierka je konzistentná s geocentrickým koordinovaným časom v súlade s rezolúciami Medzinárodnej astronomickej únie a Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky, čo je zabezpečené vhodným relativistickým modelovaním,
3. výšková zložka je rozdiel ΔWP medzi potenciálom WP tiažového poľa Zeme prechádzajúceho bodom P a potenciálom W0E konvenčnej nulovej hladiny Európskeho výškového referenčného systému, kde rozdiel potenciálu ΔWP je označovaný ako geopotenciálna kóta Cp, ΔWP = cP = W0E – WP,
4. normálne výšky sú ekvivalentné geopotenciálnym kótam za predpokladu, že sa špecifikuje referenčné tiažové pole; Európsky výškový referenčný systém je nulový slapový systém.
e) Gravimetrický referenčný systém definovaný
1. geometrickými a fyzikálnymi parametrami, kde geometrické parametre definujú polohu bodov a fyzikálne parametre definujú tiažové pole Zeme podľa konvencionálne prijatých štandardov,
2. súborom vyrovnaných tiažových zrýchlení bodov Štátnej gravimetrickej siete.

(3) Realizácia geodetického systému sa odlíši pripojením dvoch číslic ku kódu, ktoré znamenajú rok zavedenia realizácie geodetického systému.

(4) Národná realizácia Európskeho terestrického referenčného systému je súbor geocentrických priestorových súradníc, ročných zmien súradníc a charakteristík presnosti vybraných bodov Štátnej priestorovej siete, spracovaných k určitému dátumu. Jej názov je Slovenský terestrický referenčný rámec s alfanumerickým kódom SKTRFyy.

(5) Národná realizácia súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej je súbor rovinných súradníc bodov Štátnej trigonometrickej siete s alfanumerickým kódom JTSKyy, spracovaných k určitému dátumu. Používa Křovákovo konformné kužeľové zobrazenie bodov z Besselovho elipsoidu do roviny.

(6) Národná realizácia Baltského výškového systému po vyrovnaní je súbor normálnych výšok bodov a charakteristík presnosti bodov Štátnej nivelačnej siete určených vzhľadom na základný nivelačný bod Pitelová s alfanumerickým kódom Bpvyy, spracovaných k určitému dátumu. Normálna výška základného nivelačného bodu Pitelová je určená vo väzbe na medzinárodné vyrovnanie európskych nivelačných sietí k strednej hodnote morského vodočtu v Kronštadte.

(7) Národná realizácia Európskeho výškového referenčného systému je súbor geopotenciálnych kót, normálnych výšok a charakteristík presnosti bodov Štátnej nivelačnej siete určených vzhľadom na základný nivelačný bod Pitelová s alfanumerickým kódom Amsyy k určitému dátumu. Normálna výška a hodnota geopotenciálnej kóty základného nivelačného bodu Pitelová sú určené z medzinárodného vyrovnania európskych nivelačných sietí.

(8) Národná realizácia Gravimetrického systému je súbor tiažových zrýchlení na bodoch geodetických základov určených z národného vyrovnania absolútnych a relatívnych gravimetrických meraní v Štátnej gravimetrickej sieti s alfanumerickým kódom S-Gryy k určitému dátumu.

(9) Na transformovanie súradníc bodov medzi národnými realizáciami záväzných geodetických systémov z národnej realizácie Európskeho terestrického referenčného systému do národnej realizácie súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej a naopak sa používa globálny transformačný kľúč. Na prevod normálnych a elipsoidických výšok sa používa digitálny výškový referenčný model s alfabetickým kódom DVRM.
a) Globálny transformačný vzťah medzi národnou realizáciou Európskeho terestrického referenčného systému a aktuálnou národnou realizáciou súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej je platný pre celé územie Slovenskej republiky. Na výpočet priestorových súradníc bodov vychádzajúcich z aktuálnej realizácie rovinných súradníc súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej sa používajú normálne výšky v Baltskom výškovom systéme po vyrovnaní a digitálny výškový referenčný model. Sedem transformačných parametrov je vypočítaných priestorovou podobnostnou transformáciou Burša – Wolfovým modelom. Globálne transformačné parametre pre Slovensko z národnej realizácie Európskeho terestrického referenčného systému do národnej realizácie súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej, model Burša – Wolf; verzia 1/2007 sú:
translačné prvky dX = – 485, 021 m, dY = – 169, 465 m, dZ = – 483, 839 m,
rotačné prvky ωX = 7, 786342″, ωY = 4, 397554″, ωZ = 4, 102655″,
zmena mierky ds = 0, 000000 ppm.
b) Pri využívaní Slovenskej priestorovej observačnej služby s alfabetickým kódom SKPOS, resp. Štátnej priestorovej siete s alfabetickým kódom ŠPS na prevod elipsoidických výšok na normálne výšky sa používa digitálny výškový referenčný model.

Geodetické základy

§ 3

(1) Pasívne geodetické základy tvoria geodetické body, ktorých parametre sú určené aspoň v jednom záväznom geodetickom systéme. Parametre geodetických bodov sa určujú v týchto špecializovaných sieťach:
a) Štátna priestorová sieť pre národnú realizáciu Európskeho terestrického referenčného systému,
b) Štátna trigonometrická sieť s alfabetickým kódom ŠTS pre národnú realizáciu súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej,
c) Štátna nivelačná sieť s alfabetickým kódom ŠNS pre národnú realizáciu Baltského výškového systému po vyrovnaní a Európskeho výškového referenčného systému,
d) Štátna gravimetrická sieť s alfabetickým kódom ŠGS pre národnú realizáciu Gravimetrického systému.

(2) Aktívne geodetické základy tvorí permanentná lokalizačná služba označená ako Slovenská priestorová observačná služba. Stanice Slovenskej priestorovej observačnej služby sú prevádzkované na vybraných bodoch Štátnej priestorovej siete.

§ 4

(1) Geodetické základy zriaďuje a spravuje právnická osoba zriadená úradom (ďalej len “správca”).

(2) Správou geodetických základov je
a) výkon geodetických činností pri budovaní, obnove a údržbe geodetických bodov,
b) zabezpečenie geodetického určenia a kontroly geodetických bodov, národných realizácií záväzných geodetických systémov,
c) zabezpečenie, správa a prevádzkovanie Slovenskej priestorovej observačnej služby,
d) rozhodovanie o zriadení, odstránení a premiestnení geodetického bodu,
e) evidencia hlásení a žiadostí týkajúcich sa geodetických bodov,
f) predkladanie zoznamov geodetických bodov príslušným správam katastra na zápis formy ochrany do katastra nehnuteľností,
g) navrhovanie lokality chránených území geodetického bodu úradu,
h) zabezpečenie a správa informačného systému geodetických základov,
i) poskytovanie údajov a informácií o geodetických bodoch a službách Slovenskej priestorovej observačnej služby prostredníctvom webových služieb.

§ 5

(1) Nedostatky zistené na bodoch geodetických základov oznamujú osoby vykonávajúce geodetické a kartografické činnosti v papierovej forme alebo elektronickej forme. Oznámenie podľa úvahy predkladateľ zasiela správcovi alebo správe katastra, ktorá údaje o bode geodetických základov poskytla. Správa katastra oznámenie bezodkladne postúpi správcovi.

(2) Oznámenie podľa odseku 1 obsahuje
a) označenie geodetického bodu, okres, katastrálne územie, prípadne číslo parcely, na ktorej je geodetický bod umiestnený, alebo iné bližšie určenie umiestnenia geodetického bodu,
b) opis zisteného nedostatku, ako je nesúlad s geodetickým údajom, zničenie, poškodenie alebo ohrozenie geodetického bodu alebo jeho ochranného zariadenia, prípadne fotodokumentáciu,
c) meno, priezvisko, trvalý pobyt oznamovateľa alebo názov a sídlo oznamovateľa.

§ 6

(1) Žiadosť o premiestnenie, odstránenie alebo vykonanie opatrenia na ochranu bodu geodetických základov predkladá osoba správcovi.

(2) Žiadosť podľa odseku 1 sa predkladá v papierovej forme a obsahuje
a) označenie geodetického bodu, okres, katastrálne územie, prípadne číslo parcely, na ktorej je geodetický bod umiestnený, alebo iné bližšie určenie umiestnenia geodetického bodu,
b) odôvodnenie,
c) návrh termínu, do ktorého treba opatrenie vykonať,
d) polohopisný náčrt priestoru dotknutého výstavbou pri žiadosti o premiestnenie z dôvodu výstavby,
e) meno, priezvisko, trvalý pobyt a podpis fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu.

DRUHÁ ČASŤ

INFORMAČNÝ SYSTÉM GEODÉZIE,KARTOGRAFIE A KATASTRA

§ 7

(1) Spravovanie informačného systému spočíva v tvorbe, aktualizácii a poskytovaní údajov a informácií.

(2) Informačný systém geodetických základov s alfabetickým kódom ISGZ a základná báza údajov pre geografický informačný systém s alfabetickým kódom ZBGIS sú aktualizované na centrálnej úrovni priebežne.

(3) Informačný systém katastra nehnuteľností s alfabetickým kódom ISKN je spravovaný
a) na miestnej úrovni správou katastra a aktualizovaný priebežne,
b) na centrálnej úrovni právnickou osobou zriadenou úradom a aktualizovaný prenosom vybraných súborov a ich kontrolným spracovaním.

(4) Podkladom na aktualizáciu údajov tvoriacich informačný systém sú výsledky geodetických a kartografických činností, úkony súvisiace s právami k nehnuteľnostiam a údaje poskytované inými subjektmi podľa § 20a písm. b) a c) zákona.

(5) Údaje na aktualizáciu základnej bázy údajov pre geografický informačný systém sa považujú za poskytnuté podľa § 20a písm. b) a c) zákona, ak sú akceptované procesom kontroly kvality.

§ 8

(1) Informačný systém geodetických základov tvoria súbory textových, číselných a grafických údajov o pasívnych a aktívnych geodetických základoch vrátane metaúdajov.

(2) Informačný systém katastra nehnuteľností tvorí
a) súbor geodetických informácií katastra nehnuteľností s alfabetickým kódom SGI KN,
b) súbor popisných informácií katastra nehnuteľností s alfabetickým kódom SPI KN,
c) súbor registrov katastrálnych konaní s alfabetickým kódom SRKK.

(3) Základnú bázu údajov pre geografický informačný systém tvoria údaje a metaúdaje o priestorových objektoch krajiny, ich priestorových a tematických atribútoch a vzájomných väzbách. Rozsah údajov o objektoch spravovaných v rámci základnej bázy údajov pre geografický informačný systém určuje katalóg tried objektov základnej bázy údajov pre geografický informačný systém (ďalej len “katalóg tried objektov”). Základná báza údajov pre geografický informačný systém je záväzná na tvorbu štátnych mapových diel, je podkladom na tvorbu informačného systému verejnej správy a je všeobecne využiteľná na tvorbu tematických máp.

(4) Súčasťou informačného systému sú aj štandardizované geografické názvy, digitálny model reliéfu, rastrové ekvivalenty mapového diela a ortofotosnímky územia.

(5) Informačný systém je vedený v záväzných geodetických systémoch.

§ 9

(1) Geodetické činnosti pri budovaní a aktualizácii základnej bázy údajov pre geografický informačný systém sú získanie alebo vytvorenie podkladov, ktoré sú zdrojom priestorových údajov o objektoch základnej bázy údajov pre geografický informačný systém.

(2) Výsledný operát geodetických činností budovania a aktualizácie základnej bázy údajov pre geografický informačný systém obsahuje
a) technickú správu,
b) sprievodný záznam tvorby alebo aktualizácie,
c) súbory priestorových údajov,
d) metaúdaje.

(3) Výsledný operát geodetických činností sa odovzdá právnickej osobe zriadenej úradom (ďalej len “prevádzkovateľ”) alebo správe katastra, v obvode územnej pôsobnosti ktorej sa činnosti vykonali.

(4) Prevádzkovateľ alebo správa katastra potvrdí prevzatie výsledného operátu. Správa katastra bezodkladne odovzdá výsledný operát prevádzkovateľovi.

(5) Prevádzkovateľ posúdi technickú spôsobilosť priestorových informácií do 30 dní od prevzatia výsledného operátu.

(6) Prevádzkovateľ po posúdení technickej spôsobilosti priestorových údajov vyhotoví sprievodný záznam o kontrole technickej spôsobilosti.

(7) Prevádzkovateľ výsledok posúdenia technickej spôsobilosti priestorových údajov oznámi elektronickou formou spracovateľovi.

§ 10

(1) Údaje z informačného systému geodetických základov poskytuje prevádzkovateľ alebo správa katastra vo forme
a) geodetických údajov,
b) zoznamov súradníc a výšok geodetických bodov,
c) digitálneho výškového referenčného modelu,
d) transformačných parametrov,
e) Slovenskej priestorovej observačnej služby.

(2) Údaje zo základnej bázy údajov pre geografický informačný systém poskytuje prevádzkovateľ.

(3) Údaje z informačného systému sa poskytujú
a) prostredníctvom webových služieb internetového portálu,
b) ako údajové súbory,
c) ako tlačové výstupy.

(4) Údajové súbory v digitálnej forme sa poskytujú vo výmenných formátoch ako
a) vektorové alebo rastrové súbory priestorových údajov alebo vo forme digitálneho modelu reliéfu územia Slovenskej republiky,
b) textové súbory.

§ 11

Metaúdaje

(1) Informačný systém obsahuje metaúdaje určené zoznamom metaúdajov.

(2) Zoznam metaúdajov je vytváraný v súlade s osobitným predpisom.1)

(3) Metaúdaje obsahujú informácie o
a) identifikácii údajov,
b) geografickej polohe objektov,
c) kvalite a platnosti údajov,
d) použitom záväznom geodetickom systéme,
e) subjektoch zodpovedných za tvorbu, spravovanie, uchovávanie a distribuovanie údajov,
f) podmienkach a obmedzeniach prístupu k údajom a ich použitiu,
g) opisných údajoch k metaúdajom.

TRETIA ČASŤ

ŠTÁTNE MAPOVÉ DIELO

§ 12

Základné štátne mapové dielo

(1) Základné štátne mapové dielo sa tvorí z aktuálnych údajov informačného systému.

(2) Základné štátne mapové dielo sa poskytuje v obsahovej úrovni objektov zodpovedajúcich mierke príslušného štátneho mapového diela.

(3) Základné štátne mapové dielo vytvorené v mierke 1: 5 000 a väčšej je základné štátne mapové dielo s veľkou mierkou.

(4) Obsah základného štátneho mapového diela v mierke menšej ako 1: 5 000 je daný rozsahom objektov katalógu tried objektov pre príslušnú mierku.

(5) Údaje základnej bázy údajov pre geografický informačný systém sú záväzné pre tvorbu štátnych mapových diel v mierke menšej ako 1: 5 000.

§ 13

(1) Tematické štátne mapové dielo sa tvorí z aktuálnych údajov informačného systému pridaním tematického obsahu.

(2) Pri správe, rozširovaní a poskytovaní údajov tematického štátneho mapového diela sa postupuje primerane podľa § 25 až 27 a § 36.

(3) Tematickým štátnym mapovým dielom sú aj mapy územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, ktorých vydavateľom je úrad.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ŠTANDARDIZÁCIA GEOGRAFICKÉHO NÁZVOSLOVIA

§ 14

Názvy geografických objektov

(1) Názvy nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných geografických objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. 1 zákona a ktoré nemajú charakter územnej správnej jednotky, sú
a) názvy vôd a vodných stavieb, ktorými sú názvy gejzírov, hatí, hrádzí, jazier, kanálov, minerálnych prameňov, močiarov, mokradí, mŕtvych ramien, náhonov, plies, potokov, prameňov, priehrad, riečnych ramien, rybníkov, vodných nádrží, vodných tokov, vodopádov, vyvieračiek,
b) názvy chránených území, ktorými sú názvy podľa osobitného predpisu, 2)
c) názvy jednotlivých útvarov vertikálneho členenia zemského povrchu, ktorými sú názvy brán, brázd, dolín, hrebeňov, chrbtov, kopcov, kotlín, krasových území, nížin, pahorkatín, planín, pohorí, priepastí, priesmykov, roklí, rovín, sediel, skál, skalných útvarov, stien, strží, svahov, tiesňav, vrchov,
d) názvy špecifických sídelných objektov, ktorými sú názvy horární, horských chát, hospodárskych dvorov, katastrálnych území, kopaníc, lazov, majerov, miestnych častí, osád, poľovníckych chát, samôt, sídlisk,
e) názvy historických, kultúrnych, účelových objektov, ktorými sú názvy arborét, historických múrov, hradov, kalvárií, kaplniek, kaštieľov, kláštorov, kostolov, krížov, kúpeľov, liečebných ústavov, pamätníkov, skanzenov, zámkov, zrúcanín, zvoníc,
f) ostatné názvy, ktorými sú názvy kameňolomov, lesov, lúk, pasienkov, polí, sadov, viníc, výškových kót.

(2) Vžité podoby slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. 1 zákona, sú názvy
a) štátov, závislých území, oceánov a morí, ktoré nepatria pod suverenitu žiadneho štátu,
b) chránených objektov, jaskýň, jazier, miest, močiarov, morí, mysov, oblastí, ostrovov, paniev, plošín, pobreží, pohorí, polostrovov, preliačin, prielivov, prieplavov, púští, riek, sediel, úžin, vodných nádrží, vodopádov, vrchov, zálivov.

§ 15

Postup pri štandardizácii geografického názvoslovia

(1) Návrh na štandardizáciu geografického názvoslovia sa predkladá úradu v papierovej forme a obsahuje
a) podobu názvu geografického objektu, ktorá je navrhovaná na štandardizáciu, doterajšiu podobu názvu, zdôvodnenie návrhu,
b) stručný opis geografického objektu a jeho lokalizáciu na mape vhodnej mierky,
c) meno, priezvisko, trvalý pobyt a podpis fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu.

(2) Návrhy názvov geografických objektov z územia Slovenskej republiky posudzuje názvoslovná komisia úradu na základe stanoviska názvoslovného zboru príslušnej správy katastra.

(3) Návrhy názvov geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky posudzuje názvoslovná komisia úradu.

(4) Názvoslovná komisia úradu pri posudzovaní návrhov názvov geografických objektov dbá na to, aby názov zodpovedal skutočnosti, aby bol vecne a jazykovo správny, spoločensky vhodný a prakticky použiteľný.

(5) Správa katastra po prerokovaní navrhovaných názvov v názvoslovnom zbore zasiela úradu podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona písomné stanovisko v lehote 30 dní od doručenia žiadosti.

(6) Zmeniť štandardizovaný názov geografického objektu možno na základe odôvodnenia a postupom podľa odsekov 1 a 5.

§ 16

Súbory štandardizovaných názvov nesídelných geografických objektov zverejňuje úrad prostredníctvom webových služieb internetového portálu.

§ 17

Dokumentácia štandardizácie

(1) Predmetom dokumentácie štandardizácie geografických názvov z územia Slovenskej republiky je štandardizovaný názov, prípadne predchádzajúca podoba názvu, druh objektu, príslušnosť k okresu, obci, katastrálnemu územiu, súradnice a dátum štandardizácie.

(2) Predmetom dokumentácie štandardizácie geografických názvov z územia mimo Slovenskej republiky je štandardizovaný názov, prípadne predchádzajúca podoba názvu, druh objektu, príslušnosť k štátu, svetadielu, súradnice a dátum štandardizácie.

PIATA ČASŤ

VYBRANÉ GEODETICKÉ A KARTOGRAFICKÉ ČINNOSTI

§ 18

(1) Výsledky vybraných geodetických a kartografických činností preberané do štátnej dokumentácie sa odovzdávajú v záväzných geodetických systémoch v nadväznosti na aktívne alebo pasívne geodetické základy.

(2) Výsledný operát geodetických a kartografických činností sa označuje názvom použitého geodetického systému a jeho realizácie.

Geodetické činnosti na pozemkové úpravy

§ 19

Geodetické činnosti na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav sú:
a) určenie hranice obvodu projektu pozemkových úprav,
b) účelové mapovanie polohopisu pre projekt pozemkových úprav,
c) účelové mapovanie výškopisu pre projekt pozemkových úprav,
d) spracovanie tej časti projektu pozemkových úprav, ktorá je využiteľná na aktualizáciu základnej bázy údajov pre geografický informačný systém,
e) aktualizácia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek a mapa hodnoty pozemkov,
f) vyhotovenie registra pôvodného stavu,
g) vyhotovenie rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu,
h) vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov v teréne v obvode projektu pozemkových úprav,
i) vyhotovenie rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním,
j) vyhotovenie mapy projektu pozemkových úprav,
k) zriaďovanie podrobných geodetických bodov.

§ 20

(1) Priebeh hranice obvodu projektu pozemkových úprav3) sa určí meraním, prípadne vytýčením a následne jej trvalou stabilizáciou, ak je v teréne nezreteľná. Hranica obvodu projektu pozemkových úprav sa zobrazí do máp katastra nehnuteľností.

(2) Účelové mapovanie polohopisu pre projekt pozemkových úprav predstavuje zameranie skutočného stavu v teréne a zistenie zmien medzi skutočným a evidovaným stavom v katastri nehnuteľností.

(3) Účelové mapovanie výškopisu pre projekt pozemkových úprav predstavuje zameranie aktuálneho výškopisu.

(4) Účelové mapovanie polohopisu a výškopisu pre projekt pozemkových úprav je podkladom na aktualizáciu máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, projektovanie spoločných zariadení a opatrení, návrh nových pozemkov a aktualizáciu základnej bázy údajov pre geografický informačný systém.

(5) Aktualizácia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek je podkladom na spracovanie mapy hodnoty pozemkov, ktorá slúži ako podklad na stanovenie hodnoty pôvodných pozemkov v registri pôvodného stavu a hodnoty nových pozemkov v registri nového stavu.

(6) Vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov v teréne sa vykoná pre
a) význačné lomové body hraníc obvodu projektu pozemkových úprav, verejných a spoločných zariadení a opatrení a rozhraničenie poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov,
b) podrobné lomové body hraníc nových pozemkov.

(7) Rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním je technickým podkladom na vykonanie zmien v katastri nehnuteľností.3) Formu spracovania rozdeľovacieho plánu určuje správa katastra.

(8) Mapa projektu pozemkových úprav predstavuje grafické zobrazenie nového usporiadania územia. Po zápise údajov projektu do katastra nehnuteľností je katastrálnou mapou.

§ 21

Dokumentácia projektu pozemkových úprav sa odovzdá správe katastra na zápis údajov projektu do katastra nehnuteľností. Dokumentáciu projektu pozemkových úprav tvorí
a) rozhodnutie o schválení projektu,
b) nariadenie vykonania projektu,
c) rozhodnutie o schválení vykonania projektu,
d) výsledný elaborát určenia hranice obvodu projektu,
e) operát registra pôvodného stavu, 3)
f) operát registra nového stavu,
g) výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu3) vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním,
h) elektronická časť projektu, ktorej súčasťou je aj porovnávacie zostavenie údajov registra pôvodného stavu a registra nového stavu,
i) výsledný elaborát podrobných geodetických bodov.

§ 22

(1) Odstránenie chybných a doplnenie chýbajúcich údajov v operáte katastra nehnuteľností zabezpečí správa katastra na základe žiadosti zhotoviteľa projektu pozemkových úprav alebo správneho orgánu.4)

(2) Čísla záznamov podrobného merania zmien, parcelné čísla novovytváraných parciel a čísla pre novozriadené podrobné geodetické body prideľuje na požiadanie správa katastra zhotoviteľovi projektu pozemkových úprav.

Zriaďovanie a aktualizácia geodetických bodov

§ 23

(1) Zriaďovaním a aktualizáciou geodetických bodov sa rozumie zriaďovanie a aktualizácia podrobných geodetických bodov.

(2) Čísla pre novozriadené geodetické body prideľuje na požiadanie správa katastra.

(3) Podrobné geodetické body sa zriaďujú vo väzbe na body geodetických základov alebo vo väzbe na Slovenskú priestorovú observačnú službu na účely ich doplnenia na hustotu potrebnú pre výkon geodetických činností.

(4) Podrobné geodetické body sú predmetom evidencie a dokumentácie na príslušnej správe katastra.

§ 24

Výsledný operát zo zriaďovania a aktualizácie podrobných geodetických bodov, ktorý sa odovzdá príslušnej správe katastra, obsahuje
a) technickú správu,
b) geodetické údaje použitých bodov geodetických základov alebo harmonogram využitia Slovenskej priestorovej observačnej služby,
c) zoznam súradníc, prípadne výšok podrobných geodetických bodov.

Meranie alebo digitalizácia a zobrazenie objektov, ktoré sa preberajú do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou

§ 25

Meranie a zobrazenie objektov

(1) Meranie a zobrazenie objektov merania preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou sa vykonáva v rozsahu najmenej podľa technických noriem.5)

(2) Výsledný operát merania a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou obsahuje
a) technickú správu,
b) meračské náčrty, záznamy z merania, prehľad kladu meračských náčrtov a zoznamy súradníc podrobných bodov,
c) súbor údajov obsahujúci polohopis a popis, prípadne výškopis, ak sa vyhotovil.

(3) Výsledný operát merania a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou v rozsahu nad 0, 025 km2 sa odovzdá príslušnej správe katastra okrem výsledkov merania a zobrazenia objektov pred začatím výstavby, ktoré sa touto výstavbou zmenia.

(4) Výsledky geodetických a kartografických činností podľa § 6 písm. e) zákona sa preberajú do základného štátneho mapového diela s veľkou mierkou formou aktualizácie údajov informačného systému.

§ 26

Digitalizácia a zobrazenie objektov

(1) Digitalizácia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou sa vykonáva skenovaním s hustotou skenovania najmenej 400 dpi.

(2) Pred začatím skenovania požiadajú osoby vykonávajúce digitalizáciu a zobrazenie predmetov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou rezortné skenovacie pracovisko o posúdenie vhodnosti skenera na digitalizáciu základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou. Žiadosť obsahuje
a) meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov a sídlo žiadateľa,
b) účel použitia,
c) základné snímacie technické údaje skenera.

(3) Výsledok posúdenia skenera spolu s hodnotením vhodnosti pre potreby katastra nehnuteľností sa uvedie v protokole.

(4) Výsledný operát digitalizácie a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou obsahuje
a) technickú správu,
b) kópiu protokolu z posúdenia vhodnosti skenera,
c) georeferencovaný obraz mapy v rastrovej forme,
d) údaje o transformácii.

(5) Výsledný operát digitalizácie a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou v rozsahu nad 0, 025 km2 sa odovzdá príslušnej správe katastra okrem výsledkov digitalizácie a zobrazenia objektov pre projektovú dokumentáciu stavieb, ktoré sa touto výstavbou zmenia.

Meranie alebo digitalizácia a zobrazenie objektov, ktoré sú obsahom tematických mapových diel s veľkou mierkou

§ 27

(1) Tematické mapové dielo s veľkou mierkou je technická mapa mesta, základná mapa letiska, základná mapa diaľnice, jednotná železničná mapa, základná mapa závodu, základná mapa rýchlodráhy a mapa podzemných inžinierskych sietí.

(2) Výsledný operát merania alebo digitalizácie a zobrazenia objektov podľa § 25 a 26, ktoré sú obsahom tematických mapových diel s veľkou mierkou a sú súčasne aj obsahom základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou v rozsahu nad 0, 025 km2, sa odovzdá príslušnej správe katastra okrem výsledného operátu merania alebo digitalizácie a zobrazenia objektov tematického obsahu tematických mapových diel s veľkou mierkou vyhotovených na podkladoch získaných zo štátnej dokumentácie.

§ 28

Poskytovanie podkladov

(1) Podklady zo štátnej dokumentácie na zobrazenie objektov tematických štátnych mapových diel s veľkou mierkou v analógovej alebo digitálnej forme sa poskytujú na základe písomnej zmluvy.

(2) Podklady zo štátnej dokumentácie na účely zobrazenia objektov tematických mapových diel s veľkou mierkou poskytuje
a) príslušná správa katastra,
b) právnická osoba zriadená úradom v rozsahu svojej pôsobnosti.

(3) Podklady podľa odseku 2 sa potvrdzujú na každej poskytnutej kópii.

Geodetické činnosti pri budovaní a aktualizácii informačných systémov o území

§ 29

(1) Geodetické činnosti pri budovaní a aktualizácii geografických informačných systémov sú získanie alebo tvorba a aktualizácia technických podkladov, ktoré sú zdrojom priestorových informácií.

(2) Výsledný operát geodetických činností pri tvorbe a aktualizácii geografických informačných systémov obsahuje
a) technickú správu,
b) sprievodný záznam tvorby alebo aktualizácie,
c) súbory priestorových údajov,
d) metaúdaje.

(3) Informačné, matematické, programové, technické a organizačné prostriedky na zabezpečenie zberu, technológie spracovania a využitia údajov geografického informačného systému určuje jeho autor.

(4) Výsledný operát geodetických činností pri tvorbe a aktualizácii geografických informačných systémov sa odovzdá príslušnej správe katastra.

Geodetické a kartografické činnosti vo výstavbe

§ 30

(1) Geodetické a kartografické činnosti v jednotlivých fázach výstavby inžinierskych stavieb6) sú zabezpečované prostredníctvom autorizovaných geodetov a kartografov.

(2) Pri spracovaní projektovej dokumentácie stavieb autorizovaný geodet a kartograf zabezpečuje
a) prípravu mapových podkladov,
b) vyhotovenie geodetických podkladov na úpravu majetkovoprávnych vzťahov, na vyňatie pozemkov z poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov,
c) geodetické údaje bodov geodetických základov a podrobných geodetických bodov,
d) vypracovanie projektu vytyčovacej siete,
e) spoluprácu s projektantom,
f) kontrolu vytyčovacích výkresov na vytýčenie priestorovej polohy objektov,
g) kontrolu vytyčovacích výkresov na podrobné vytýčenie,
h) vypracovanie návrhu celkového rozpočtu na geodetické a kartografické práce.

(3) Pri realizácii stavieb autorizovaný geodet a kartograf zabezpečuje
a) protokolárne odovzdanie geodetických a kartografických podkladov súvisiacich so stavbou zhotoviteľovi,
b) vybudovanie vytyčovacej siete a určenie jej parametrov, jej ochranu pred poškodením a jej odovzdanie zhotoviteľovi,
c) vyznačenie existujúcich podzemných vedení inžinierskych sietí na povrchu v areáli staveniska,
d) kontrolné meranie terénu v priestore staveniska pred začatím zemných prác,
e) vytýčenie priestorovej polohy stavby, ako je vytýčenie hlavných polohových čiar alebo hlavných osí a hlavných polohových bodov trás, hlavných výškových bodov, v súlade s územným rozhodnutím a protokolárne odovzdanie zhotoviteľovi,
f) tvorbu informačného systému výstavby z projektovej dokumentácie pri líniových stavbách,
g) kontrolu geodetických a kartografických činností zhotoviteľa v priebehu výstavby,
h) kontrolu správnosti geodeticky meraných položiek predkladaných zhotoviteľom na fakturáciu.
i) protokolárne prevzatie geodetických podkladov súvisiacich so stavbou, vytyčovacej siete od autorizovaného geodeta a kartografa stavebníka vrátane kontrolného merania terénu pred začatím zemných prác,
j) realizáciu podrobného vytýčenia jednotlivých objektov a technologických zariadení stavby podľa projektovej dokumentácie vrátane kontroly podkladov a výkresov podrobného vytýčenia,
k) realizáciu merania skutočného vyhotovenia stavebných objektov a ich častí, ako aj terénnych úprav a priebehu podzemných inžinierskych sietí pred ich zakrytím, vyhotovenie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavieb a technologických zariadení,
l) vypracovanie projektu na meranie posunov a deformácií stavieb, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia,
m) meranie posunov a deformácií stavieb počas výstavby, ako aj základné meranie posunov a deformácií pred kolaudáciou stavby,
n) meranie a kvantifikáciu geodeticky merateľných položiek vykonaných stavebných prác, ktoré sa predkladajú na fakturáciu stavebníkovi,
o) archivovanie meračských dokumentov, vytyčovacích výkresov, vytyčovacích protokolov a záznamov v stavebnom denníku,
p) kontrolné merania vybraných parametrov stavby v rámci autorského dozoru projektanta.

(4) Pri kolaudácii stavieb a následnej prevádzke stavieb autorizovaný geodet a kartograf zabezpečuje
a) súborné spracovanie vrátane tvorby informačného systému a archivovanie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby podľa reálne vykonaných stavebných prác,
b) porealizačnú dokumentáciu na majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov podľa skutočného vyhotovenia stavby a vyhotovenie geometrických plánov,
c) meranie posunov a deformácií objektov a zariadení, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia.

§ 31

Budovanie vytyčovacích sietí

(1) Projekt vytyčovacej siete stavby alebo komplexu stavieb obsahuje
a) geodetický systém a jeho realizáciu pre meračské a výpočtové práce,
b) situáciu rozmiestnenia jednotlivých priestorových, polohových a výškových bodov,
c) číslovanie bodov, spôsob stabilizácie bodov a spôsob ich ochrany pred poškodením,
d) vyžadovanú priestorovú presnosť určenia bodov vzhľadom na body geodetických základov,
e) vyžadovanú relatívnu alebo lokálnu priestorovú presnosť určenia bodov potrebnú na realizáciu stavby,
f) návrh metódy merania, výpočtu a určenia parametrov siete a ich charakteristík presnosti,
g) predbežný rozpočet na stabilizáciu a meranie bodov vytyčovacej siete,
h) technickú správu.

(2) Konfiguráciu a štruktúru vytyčovacej siete navrhne autorizovaný geodet a kartograf v súlade s tvarom a charakterom stavby alebo súboru stavieb tak, aby bola zabezpečená vyžadovaná presnosť a využiteľnosť siete.

(3) Vytyčovacia sieť, ktorá je z hľadiska charakteru a potrieb stavby budovaná v miestnom súradnicovom a výškovom systéme, sa pripojí na geodetické základy.

(4) Výsledný elaborát z budovania a merania vytyčovacej siete obsahuje
a) technickú správu,
b) situáciu rozmiestnenia jednotlivých bodov siete,
c) observačný plán a spôsob observácie,
d) zoznam súradníc a výšok bodov v národnej realizácii geodetického systému a ich geodetické údaje,
e) absolútne charakteristiky presnosti bodov vzhľadom na body geodetických základov,
f) relatívne charakteristiky presnosti, stredné súradnicové chyby, v prípade viacetapových sietí kovariačnú maticu bodov.

§ 32

Vytyčovanie priestorovej polohy stavieb

(1) Jednoznačnú priestorovú polohu projektovanej stavby stanovuje koordinačný výkres, na základe ktorého sa vyhotovujú vytyčovacie výkresy jednotlivých objektov.

(2) Vytyčovací výkres priestorovej polohy obsahuje súradnice a vytyčovacie prvky umožňujúce vytýčenie priestorovej polohy objektu v súradnicovom systéme stavby.

(3) Vytýčenie priestorovej polohy objektu alebo stavby zahŕňa vytýčenie
a) hlavnej polohovej čiary,
b) hlavnej osi, hlavných bodov trasy, charakteristických bodov,
c) hlavných výškových bodov.

(4) Podrobné vytýčenie jednotlivých objektov a technologických zariadení stavby realizuje autorizovaný geodet a kartograf zhotoviteľa na základe vytyčovacieho výkresu na podrobné vytýčenie.

(5) Vytyčovací výkres na podrobné vytýčenie obsahuje
a) situovanie jednotlivých stavieb a ich častí,
b) súradnice a výšky vytyčovaných bodov alebo
c) číselné hodnoty vytyčovacích prvkov, ktoré sa vzťahujú na body vytyčovacej siete alebo na hlavné osi vytyčovaného objektu.

(6) Podrobné vytyčovanie objektu je
a) vytyčovanie rozmeru a tvaru objektu vo vodorovnom a zvislom smere,
b) vytyčovanie jednotlivých častí a konštrukčných prvkov vnútri objektu na základe vytýčenia priestorovej polohy objektu.

(7) Z vytyčovania sa vyhotovuje a odovzdáva protokol o vytýčení. Protokol o vytýčení objektu môže byť aj súčasťou záznamu do stavebného denníka.

(8) Protokol o vytýčení priestorovej polohy a protokol z podrobného vytyčovania obsahuje
a) technickú správu,
b) zoznam súradníc a výšok vytýčených bodov,
c) záznam o kontrolnom meraní alebo nadbytočnom vytýčení,
d) grafické zobrazenie vytýčených bodov a vytyčovacích prvkov,
e) podpisy odovzdávajúcich a preberajúcich osôb.

(9) Protokol o vytýčení stavby alebo technologického zariadenia sa odovzdáva spolu s vytyčovacím výkresom ako záväzný dokument pri kolaudácii objektu.

§ 33

Kontrolné meranie geometrických parametrov

(1) Kontrola geometrických parametrov priemyselných objektov a zariadení je kontrola geometrických podmienok, ako je priamočiarosť, rovnobežnosť, rovinnosť, kolmosť, zvislosť a konštantný sklon. Táto kontrola sa vykonáva na stavbách, na súboroch stavieb, v priemyselných závodoch, v priemyselných parkoch, vo výrobných halách, v ktorých treba kontrolovať technologické zariadenia ako žeriavové dráhy a žeriavy, rotačné pece, valcovacie stolice, turbogenerátory a rozsiahle oceľové konštrukcie.

(2) Výsledkom kontrolného merania geometrických parametrov je
a) grafické znázornenie meraných parametrov,
b) porovnanie nameraných údajov s krajnými hodnotami príslušných noriem,
c) technická správa s konštatovaním, že príslušné technologické zariadenie spĺňa alebo nespĺňa kritériá normy.

§ 34

Meranie posunov a deformácií stavieb a technologických zariadení

(1) Posun a deformácia stavby alebo technologického zariadenia sú zmeny v priestorovej polohe a tvare objektu vplyvom zaťaženia základovej škáry, vplyvom dynamických prevádzkových účinkov a ďalších faktorov pôsobiacich na objekt v danom priestore a čase. Zmeny sa určujú priamym geodetickým meraním vzhľadom na základnú etapu merania alebo predchádzajúce etapy merania.

(2) Meranie posunov a deformácií sa vykonáva na inžinierskych stavbách6) a technologických zariadeniach, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti, bezporuchovej výstavby a prevádzky, a na objektoch zakladaných na nepriaznivých geologických podmienkach alebo v poddolovanom území. Meranie posunov a deformácií sa vykonáva aj pri okolitých objektoch v blízkosti novej výstavby, ktorých stabilita môže byť výstavbou ohrozená.

(3) Osobitnou skupinou merania posunov a deformácií sú merania posunov počas zaťažovacej skúšky stavieb a mostov. Tieto merania majú kontrolný charakter a slúžia na overenie statickej a dynamickej funkcie a kvality zaťažovanej konštrukcie. Predmetom merania sú
a) zvislé posuny základových konštrukcií,
b) vodorovné a zvislé posuny stavby,
c) naklonenie nosných konštrukcií.

(4) Podrobné usmernenia o projekte merania posunov a deformácií, realizácii merania a vyhodnocovania zaťažovacích skúšok uvádzajú technické normy.7)

(5) Elaborát z merania a vyhodnotenia posunov a deformácií stavieb a technologických zariadení sa odovzdáva správcovi a prevádzkovateľovi stavby alebo zariadenia.

§ 35

Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby

(1) Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje číselné a grafické spracovanie výsledkov merania skutočnej polohy a výšok pozemných, podzemných a nadzemných objektov a zariadení v záväznom geodetickom systéme. Priestorové zameranie všetkých podzemných vedení a zariadení sa realizuje pred ich zakrytím.

(2) Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je podkladom na
a) kolaudáciu stavby,
b) projektovú činnosť a zmenu stavby,
c) spracovanie údajov pre tvorbu geografických informačných systémov.

ŠIESTA ČASŤ

VYKONÁVANIE KARTOGRAFICKÝCH ČINNOSTÍ

§ 36

(1) Každá rozmnoženina vydaného kartografického diela obsahuje názov diela, mierku, názov a sídlo vydavateľa, dátum, ku ktorému kartografické dielo vykazuje stav, rok vydania a doložku o ochrane autorských práv. Ochranná doložka sa vyznačí symbolom “(c)” s uvedením vydavateľa a roku prvého vydania.

(2) Každá rozmnoženina kartografického diela vydaného na podklade iného kartografického diela obsahuje okrem údajov podľa odseku 1 doložku o ochrane autorských práv k použitému podkladu.

SIEDMA ČASŤ

POSTUP PRI VYDÁVANÍ OSVEDČENIA O OSOBITNEJ ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI

§ 37

(1) Žiadosť o vydanie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na overovanie vybraných geodetických a kartografických činností obsahuje meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia, rozsah požadovaného oprávnenia, doklad o vzdelaní a potvrdenie o dĺžke odbornej praxe fyzickej osoby, ktorá alebo pre ktorú sa vydanie osvedčenia žiada. Žiadosť sa podáva úradu.

(2) Potvrdenie o odbornej praxi obsahuje
a) meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov právnickej osoby, ktorá potvrdenie vydáva,
b) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt žiadateľa,
c) údaje o vykonanej odbornej praxi,
d) prehľad výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností vykonaných žiadateľom počas odbornej praxe,
e) vyjadrenie o odborných znalostiach a skúsenostiach na overovanie výsledkov činností, pre ktoré žiadateľ chce získať oprávnenie.

(3) Potvrdenie o odbornej praxi môže byť nahradené čestným vyhlásením žiadateľa v prípade, ak právnická osoba zanikla alebo fyzická osoba potvrdenie o odbornej praxi žiadateľovi nevydala, alebo ak žiadateľ vykonával geodetické a kartografické činnosti vo vlastnom mene.

§ 38

(1) Kvalifikačná skúška na získanie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na overovanie vybraných geodetických a kartografických činností sa vykonáva pred skúšobnou komisiou úradu.

(2) Pôsobnosť, zloženie a organizáciu činnosti skúšobných komisií stanovuje štatút a rokovací a skúšobný poriadok.

§ 39

Kvalifikačnú skúšku podľa § 38 ods. 1 možno opakovať. Žiadosť o opakovanie skúšky možno podať najskôr po šiestich mesiacoch odo dňa neúspešného vykonania skúšky.

ÔSMA ČASŤ

AUTORIZAČNÉ A ÚRADNÉ OVERENIE VÝSLEDKOV VYBRANÝCH GEODETICKÝCH A KARTOGRAFICKÝCH ČINNOSTÍ

§ 40

(1) Autorizačné overenie výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností vykonáva autorizovaný geodet a kartograf.8 ) Autorizovaný geodet a kartograf pred autorizačným overením výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností preskúma ich náležitosti a presnosť.

(2) Autorizovaný geodet a kartograf vykoná autorizačné overenie na všetkých prvopisoch výsledného operátu doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko, podpis, dátum a odtlačok okrúhlej pečiatky autorizovaného geodeta a kartografa.

(3) Pečiatka autorizovaného geodeta a kartografa má priemer 36 mm. Na vonkajšom kruhopise sa uvedie titul, meno, priezvisko a text “Autorizovaný geodet a kartograf”. Na vnútornom kruhopise sa uvedie medzi dva spojovníky číslo položky zoznamu Komory geodetov a kartografov a text “Rozsah podľa § 6 písm. a) až e) zákona NR SR č. 215/1995 Z. z.” alebo “Rozsah podľa § 6 písm. d) až j) zákona NR SR č. 215/1995 Z. z.”, alebo “Rozsah podľa § 6 zákona NR SR č. 215/1995 Z. z.”. V strede pečiatky je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky.

(4) Zamestnanec rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť, vykoná autorizačné overenie na všetkých prvopisoch výsledného operátu doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko, podpis, číslo osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti vydaného úradom, dátum a odtlačok riadkovej pečiatky organizácie, ktorej je zamestnancom.

(5) Znalec v odbore geodézie a kartografie podľa osobitného predpisu9) pri vykonávaní znaleckej činnosti vykoná autorizačné overenie na všetkých prvopisoch výsledného operátu vybraných geodetických a kartografických činností doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko, podpis, číslo osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti vydaného úradom, dátum a odtlačok pečiatky znalca.

§ 41

Predmetom autorizačnéh

Copyright © 2010 Monostav všetky práva vyhradené,Richard Kotrbčík

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode