Metodicky pokyn DR SR k vrateniu dane z pridanéj hodnoty

Metodický pokyn DR SR
k vráteniu dane z pridanej hodnoty uplatnenej v cenách tovarov a služieb
podľa ustanovení § 55a až § 55g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2010
Zákonom č. 471/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len novela zákona o DPH), sa
s účinnosťou od 1.1.2010 okrem iného mení spôsob vrátenia dane zahraničným osobám
z iných členských štátov, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú
usadené v inom členskom štáte. Uvedená zmena je dôsledkom prijatia smernice Rady
2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane
z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES. Cieľom nových pravidiel vrátenia
dane zahraničným osobám z iných členských štátov je zjednodušiť proces vrátenia dane s
využitím moderných technológií, harmonizáciou pravidiel vo všetkých členských štátoch,
skrátením lehoty na vrátenie dane a znížením administratívneho bremena kladeného na
zdaniteľné osoby v súvislosti so žiadaním o vrátenie dane v inom členskom štáte . Nové
pravidlá zároveň ukladajú povinnosť členskému štátu vrátenia dane zaplatiť úroky, ak daň
vráti po lehote stanovenej na vrátenie dane.
Nový prístup k problematike vrátenia dane osobám, ktoré nie sú usadené v členskom
štáte vrátenia dane, bude vo väčšej miere vyžadovať aj spoluprácu medzi daňovými orgánmi
členského štátu usadenia a členského štátu vrátenia dane, keďže pri novom systéme vrátenia
dane budú do tohto procesu zapojené oba členské štáty. V tejto súvislosti bolo v roku 2008
prijaté nariadenie Rady (ES) č. 143/2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES)
č. 1798/2003, pokiaľ ide o zavedenie mechanizmov administratívnej spolupráce a výmenu
informácií v súvislosti s pravidlami o mieste poskytovania služieb, pravidlami o osobitných
režimoch a pravidlami pre vrátenie dane z pridanej hodnoty.
Nové pravidlá upravujú vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené
v tuzemsku ako členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte
a určujú aj postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách
tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do
iného členského štátu. V súvislosti s vrátením dane zahraničným osobám z iných členských
štátov nedošlo k zmene príslušného správcu dane, Daňový úrad Bratislava I sa aj naďalej
zaoberá vrátením dane zahraničným osobám z iných členských štátov. Najpodstatnejšou
zmenou oproti doterajšiemu postupu je to, že platiteľ dane žiada o vrátenie dane v tuzemsku,
prostredníctvom elektronického portálu. Žiadosť o vrátenie dane je potom overovaná, či spĺňa
podmienky na to, aby bola členským štátom usadenia odoslaná do členského štátu vrátenia
dane.
Tento metodický pokyn sa zaoberá postupom pri:
1. vrátení dane zahraničným osobám, ktoré majú v inom členskom štáte sídlo, miesto
podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle
zdržiavajú,
2. podaní žiadosti platiteľom registrovaným podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH
o vrátenie dane v inom členskom štáte.
2
1. Vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu
Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie
dane (ďalej len „žiadateľ“), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal
platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku.
1.1. Splnenie podmienok u žiadateľa o vrátenie dane
Aby žiadateľ mohol žiadať o vrátenie dane musí splniť nasledovné podmienky:
▪ je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,
▪ v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miesto
podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval,
▪ v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku
s výnimkou:
1. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené
od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 81/
2. služby a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť
daň príjemca podľa § 69 ods. 2 a 32/
3. zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento
tovar dodaný podľa § 69 ods. 93/
4. tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu
žiadateľom, ktorý bol zastúpený daňovým zástupcom podľa § 69a,
5. tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnil ako prvý
odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ.
–––––––––––––––––––––––––––––––––
1/ § 47 ods. 6 zákona o DPH: „Oslobodené od dane sú služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich
doplnkových služieb, iné ako služby oslobodené od dane podľa § 28 až 41, ktoré sú priamo spojené s vývozom
tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa § 18 ods. 2.“
§ 47 ods. 8 zákona o DPH: „Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom námorných
plavidiel podľa odseku 7 písm. a) a b), dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia vrátane rybárskej výbavy
a dodanie iných služieb nevyhnutne spojených s námornými plavidlami.“
§ 47 ods. 10 zákona o DPH: „Oslobodené od dane je dodanie, oprava, údržba a nájom lietadiel užívaných
leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu, dodanie, oprava, údržba
a nájom vybavenia inštalovaného alebo používaného v týchto lietadlách a dodanie iných služieb potrebných
priamo pre tieto lietadlá alebo ich náklad.“
§ 47 ods. 12 zákona o DPH:“ Oslobodené od dane je obstaranie dodania tovarov a služieb podľa odsekov 1 až
11, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby, a ďalej je oslobodené od dane obstaranie tovarov
a služieb uskutočnené mimo územia Európskeho spoločenstva, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej
osoby; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obstaranie služieb cestovného ruchu, ktoré sú dodané v inom
členskom štáte.“
§ 48 ods. 8 zákona o DPH: „Oslobodené od dane sú služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto
služieb je zahrnutá do základu dane podľa § 24.“
3
Príklad:
Zahraničná osoba identifikovaná pre daň z pridanej hodnoty v Rakúsku nakúpila v januári
2010 od slovenského platiteľa dane služby stavebných prác uskutočnených na nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa na Slovensku a následne dodá služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť
slovenskej spoločnosti – zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň
alebo bydlisko v tuzemsku. Zahraničná osoba si žiada vrátenie dane zo služieb, ktoré jej boli
dodané od slovenského platiteľa dane od Daňového úradu Bratislava I.
Keďže je splnená podmienka § 55a ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o DPH zahraničná osoba
má nárok na vrátenie dane a Daňový úrad Bratislava I žiadanú sumu dane vráti.
Ak by však zahraničná osoba dodala stavebnú službu na nehnuteľnosti na Slovensku pre
českú spoločnosť, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo
bydlisko, Daňový úrad Bratislava I by jej žiadanú daň nevrátil, pretože v takom prípade by
nebolo možné preniesť daňovú povinnosť na príjemcu služby podľa § 69 ods. 2 zákona
o DPH. V takom prípade by bola zahraničná osoba z Rakúska povinná podať žiadosť
o registráciu pre daň podľa § 5 zákona o DPH pred tým, ako začne vykonávať činnosť, ktorá
je predmetom dane.
1.2 Nárok na vrátenie dane
Podľa § 55a ods. 3 zákona o DPH má žiadateľ nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje
zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom
má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak
žiadateľ uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,
bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže
odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na
vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte,
v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle
zdržiava.
___________________________________________________________
2/ § 69 ods. 2 zákona o DPH: „Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo
bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare
dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo
zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku; zdaniteľná osoba nie je
povinná platiť daň, ak je zahraničná osoba platiteľom.“
§ 69 ods. 3 zákona o DPH: „Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je
registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského
štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.“
3/ § 69 ods. 9 zákona o DPH: „Platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a, ktorej je dodaný
tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), je povinný platiť daň pri tomto tovar, ak je dodaný zahraničnou osobou.“
4
Príklad:
Zahraničná osoba so sídlom v Českej republike, ktorá vykonáva v prevažnej miere finančné
činnosti oslobodené od dane a v malej miere zdaňované činnosti sa zúčastnila v SR na
vzdelávacom školení organizovanom platiteľom dane. Keďže podľa platného zákona o DPH
v Českej republike si môže odpočítať daň len v pomernej výške, ktorá zodpovedá zdaňovaným
činnostiam, zahraničná osoba má právo žiadať pri poskytnutí vzdelávacej služby na
Slovensku len pomernú časť vrátenia dane.
Žiadateľ má podľa § 55a ods. 4 zákona o DPH nárok na vrátenie dane, ak by takáto
daň bola odpočítateľná podľa § 49 zákona o DPH.
V zmysle § 49 ods. 7 zákona o DPH účinného do 31.12.2009 platiteľ nemohol, okrem
iného, odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu, pričom osobným automobilom
sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1. Platiteľ
taktiež nemohol odpočítať daň pri kúpe príslušenstva osobného automobilu vrátane
jeho montáže. Príslušenstvom na účely tohto ustanovenia je elektrické ovládanie okien,
centrálne uzamykanie dverí, klimatizačný systém, autorádio, autorádio s prehrávačom
(MC/CD), prehrávač (MC/CD), reproduktory, anténa, poplašné a zabezpečovacie zariadenie,
vzduchový vankúš (airbag), strešné okno a protiblokovacie zariadenie.
Zákon č. 563/2009 Z. z. účinný od 1.1.2010 vo svojom článku IV mení zákon o DPH v tom
zmysle, že odstraňuje obmedzenie odpočítania dane pri nákupe a nájme osobného automobilu
v kategórii M1 a rovnako odstraňuje obmedzenie odpočítania dane pri nákupe príslušenstva
vrátane jeho montáže.
V § 49 ods. 7 zákona o DPH účinného od 1.1.2010 ostalo obmedzenie odpočítania
dane pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy a pri prechodných položkách
podľa § 22 ods. 3.
Príklad:
Zahraničná osoba z Českej republiky si prenajala od platiteľa dane osobné motorové vozidlo
v kategórii M1 v októbri 2009. V januári 2010 si krátkodobo prenajala motorové vozidlo v tej
istej kategórii. V januári 2010 podala zahraničná osoba žiadosť o vrátenie dane za rok 2009,
v ktorej žiadala o vrátenie dane z nájmu motorového vozidla realizovaného v októbri.
Daňový úrad Bratislava I tejto žiadosti nevyhovie s odôvodnením, že táto daň nebola v roku
2009 odpočítateľná v zmysle zákona o DPH.
Ak zahraničná osoba podá žiadosť o vrátenie dane v apríli 2010 za prvé tri kalendárne
mesiace roku 2010 (pri splnení ostatných podmienok stanovených zákonom o DPH) a bude si
nárokovať vrátenie dane z nájmu motorového vozidla v kategórii M1, Daňový úrad
Bratislava I túto daň vráti, keďže podľa zákona o DPH účinného od 1.1.2010 je táto daň
odpočítateľná.
Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade so
zákonom o DPH, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane
podľa § 43 alebo § 47 ods. 24/ . Ak žiadateľ uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pre
cestovné kancelárie, nemá nárok na vrátenie dane pri službách cestovného ruchu.
____________________________________
4/§ 43 zákona o DPH: Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
§ 47 zákona o DPH: Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb
5
Príklad:
Slovenský platiteľ dane poskytne službu školenia osobe identifikovanej pre daň v Maďarsku,
pričom aj samotné školenie sa uskutočnilo v Maďarsku. Slovenský platiteľ vystavil pre
maďarskú spoločnosť faktúru so slovenskou daňou z pridanej hodnoty a maďarská spoločnosť
žiadala o vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I.
Daňový úrad Bratislava I zahraničnej osobe z Maďarska daň nevráti, pretože v zmysle § 16
ods. 3 zákona o DPH miestom dodania vzdelávacích služieb je miesto, kde sa tieto služby
fyzicky vykonajú, t.j. v Maďarsku a slovenský platiteľ dane neuplatnil daň v súlade so
zákonom o DPH.
1.3 Žiadosť o vrátenie dane a jej náležitosti
Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane
v elektronickej forme. Žiadosť je podaná prostredníctvom elektronického portálu v členskom
štáte, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom
sa obvykle zdržiava najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po
období, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane.
Daňový úrad Bratislava I bezodkladne oznámi elektronickými prostriedkami žiadateľovi
dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane.
Za dátum podania žiadosti sa považuje deň podania žiadosti v elektronickej forme na
elektronickom portáli zriadenom v členskom štáte usadenia žiadateľa. Členský štát usadenia
má 15 dňovú lehotu na zaslanie žiadosti do členského štátu vrátenia dane. Dňom prijatia
žiadosti z iného členského štátu Daňovým úradom Bratislava I prostredníctvom elektronickej
podateľne, začínajú pre správcu dane, t.j. Daňový úrad Bratislava I, plynúť lehoty určené
zákonom o DPH v oblasti vrátenia dane.
1.3.1 Náležitosti žiadosti
Žiadosť o vrátenie dane musí podľa § 55b ods. 2 zákona o DPH obsahovať základné
identifikačné údaje žiadateľa, vrátane jeho kontaktných údajov, ktorými sú :
a) priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresu jeho sídla, miesta
podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta , kde sa obvykle zdržiava,
b) elektronickú adresu žiadateľa,
c) opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar alebo služby nadobudol,
uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa Nariadenia Rady (EHS) č.
3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností
v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v.
ES L 293, 24.10.1990) v platnom znení,
d) obdobie, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,
e) vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c) zákona
o DPH t.j., že za obdobie, za ktoré podáva žiadosť nedodal tovar ani službu
v tuzemsku s výnimkami uvedenými v tomto ustanovení,
f) identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo
pridelené v inom členskom štáte,
g) údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla
účtu (IBAN) a medzinárodného kódu banky (BIC).
6
Okrem nevyhnutných vyššie uvedených základných náležitostí žiadosť o vrátenie dane
musí podľa § 55b ods. 3 zákona o DPH obsahovať údaje z každej faktúry o dodaní tovaru
alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiada žiadateľ z iného členského štátu
vrátiť daň. Ide o nasledovné údaje:
- priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
- identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v tuzemsku s výnimkou dovozu
tovaru,
- dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu,
- základ dane a sumu dane v eurách,
- výšku odpočítateľnej dane, prípadne pomernú výšku odpočítateľnej dane, ak
žiadateľ vykonáva činnosť pri ktorej má nárok na odpočítanie dane a činnosť pri
ktorej nemá nárok na odpočítanie dane a táto pomerná výška je vyjadrená v %,
- číselný kód, ktorým je určený nadobudnutý druh tovaru a služby.
Z dôvodu zjednotenia a zjednodušenia postupov v oblasti vrátenia dane v rámci členských
štátov boli prijaté číselné kódy pre nadobudnutý tovar a služby, ktoré boli transponované
do § 55b ods. 4 zákona o DPH nasledovne:
a) pohonná látka – číselný kód 1
b) nájom dopravných prostriedkov – číselný kód 2
c) výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia
s tovarom a službami podľa písmen a) a b) – číselný kód 3
d) poplatky za užívanie ciest a diaľnic – číselný kód 4
e) cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy – číselný kód 5
f) ubytovacie služby – číselný kód 6
g) jedlá, nápoje a reštauračné služby – číselný kód 7
h) vstupné na veľtrhy a výstavy – číselný kód 8
i) výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu – číselný kód 9
j) iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) – číselný kód 10.
V prípade číselného kódu 10 je potrebné uviesť druh tovaru a služby v jazyku štátu vrátenia
dane, t.j. v slovenskom jazyku.
Ak žiadateľ žiada vrátenie dane, ktorej základ dane vo faktúre alebo v dovoznom
doklade je 1000 eur a viac a v prípade kúpy pohonných látok 250 eur a viac, je povinný spolu
so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami priložiť ako prílohu kópie
príslušných faktúr alebo dovozných dokladov.
Ak je k žiadosti priložených viac faktúr so stanovenou hodnotou základu dane a tieto spolu
presiahnu kapacitu 5 MB, ktorá je stanovená na posielanie faktúr elektronicky, v takom
prípade žiadateľ priloží k žiadosti faktúry s najvyššou hodnotou. Potom je na Daňovom úrade
Bratislava I, či si zvolí postup vyžiadania informácií o ďalších nákupoch resp. príslušné údaje
z faktúr od žiadateľa o vrátenie dane alebo od členského štátu usadenia žiadateľa
prostredníctvom Oddelenia pre medzinárodnú výmenu informácií Daňového riaditeľstva SR.
Údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované informácie uvádza žiadateľ
v slovenskom jazyku.
7
1.3.2 Obdobie, za ktoré sa žiadosť podáva
Žiadosť o vrátenie dane podáva žiadateľ za obdobie najviac jedného kalendárneho
roka a suma dane, ktorej vrátenie žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane
môže podať žiadateľ aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri
kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie
dane sa môže vzťahovať aj na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie
predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada je najmenej 50
eur.
Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na:
- kúpu tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť
o vrátenie dane vzťahuje, ak daňová povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry
alebo v čase vyhotovenia faktúry, alebo v súvislosti s ktorými daňová povinnosť
vznikla počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak kúpa bola
fakturovaná pred vznikom daňovej povinnosti,
- dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie
dane vzťahuje.
Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady,
ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré
sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.
Príklad:
Český podnikateľ identifikovaný pre daň v Českej republike podal v januári 2010 žiadosť
o vrátenie dane za obdobie január až jún 2009, za ktoré si uplatňoval nárok na vrátenie dane
z nákupu tovaru a služieb v Slovenskej republike vo výške 550 eur. Uvedená suma
predstavovala daň z troch faktúr, ktoré boli vyhotovené slovenskými platiteľmi dane
v uvedenom období. Daňový úrad uvedenú žiadosť preveril a požadovanú sumu dane vrátil
žiadateľovi v stanovenej lehote. V júni 2010 podal český podnikateľ ďalšiu žiadosť, kde si
nárokoval vrátenie dane za zvyšné mesiace júl až december roka 2009. Zároveň zistil, že za
obdobie január až jún 2009, za ktoré mu už daň bola vrátená, zabudol uviesť faktúru za nákup
služieb v apríli 2009 vo výške 100 eur. V takomto prípade zahrnie „zabudnutú“ faktúru
z apríla 2009 do žiadosti, ktorá je podávaná za obdobie júl až december 2009.
V prípade, ak ide o žiadateľa, ktorý v členskom štáte usadenia vykonáva činnosti
s nárokom na odpočítanie dane a činnosti, pri ktorých nemá nárok na odpočítanie dane alebo
má nárok len na časť odpočítania dane, v takomto prípade žiadateľ žiada pomernú časť
vrátenia dane, vypočítanú podľa zákona o dani z pridanej hodnoty v členskom štáte usadenia
žiadateľa.
Ak žiadateľ po podaní žiadosti, v ktorej žiadal o vrátenie pomernej časti dane, upraví
odpočítateľnú časť dane, je povinný opraviť sumu dane, o ktorej vrátenie žiadal, alebo sumu
dane, ktorá sa mu už vrátila.
Oprava sumy dane z dôvodu nároku na pomernú časť dane sa vykoná v žiadosti
o vrátenie dane vzťahujúcej sa na obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po
kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane. V prípade, že žiadateľ nepodáva
žiadosť o vrátenie dane v nasledujúcom kalendárnom roku, opravu dane za obdobie, v ktorom
žiadal vrátenie dane, vykoná podaním samostatného vyhlásenia prostredníctvom
elektronického portálu.
8
Príklad:
Podnikateľ z Maďarska identifikovaný pre daň vykonáva vo svojom členskom štáte zdaňované
činnosti aj oslobodené činnosti bez nároku na odpočítanie dane. Z tohto dôvodu má nárok na
odpočítanie dane vo svojom členskom štáte vo výške 80 % v roku 2009. V roku 2009 sa
podnikateľ z Maďarska zúčastnil na výstave na Slovensku, kde mu bol dodaný tovar
(elektrina) za cenu 2 023 eur, z toho daň bola 323 eur. Žiadateľ v januári 2010 podal
žiadosť o vrátenie dane za rok 2009 a žiadal 80 % vrátenia dane zo sumy 323 eur, čo
predstavovalo 258 eur. Uvedenú sumu Daňový úrad Bratislava I vrátil v lehote na vrátenie.
Za rok 2010 podnikateľ z Maďarska neuskutočnil žiadne nákupy tovarov a služieb ani dovoz
v SR, z ktorých by žiadal vrátenie dane a preto v decembri 2010 podal samostatné vyhlásenie,
v ktorom vykonal opravu dane vzhľadom k tomu, že jeho skutočný nárok na odpočítanie dane
v členskom štáte usadenia t.j. v Maďarsku bol vo výške 90 %. Jeho nárok na vrátenie dane
zaplatenej na Slovensku bol vo výške 291 eur, t.j. 90 % zo sumy 323 eur. Daňový úrad
Bratislava I vydá rozhodnutie a vráti rozdiel medzi vrátenou sumou a skutočným nárokom t.j.
33 eur v lehote rovnakej ako je stanovená pre vrátenie dane.
1.3.3 Zastupovanie žiadateľa
V konaní o vrátení dane môže žiadateľa zastupovať zástupca. Zástupcom môže byť
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko alebo sídlo v tuzemsku alebo
v zahraničí.
Zastupovanie je upravené v ustanovení § 9 a 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“).
V prípade, ak žiadateľ udeľuje plnomocenstvo zástupcovi, toto plnomocenstvo môže
byť udelené písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane.
Úradne overená plná moc v slovenskom alebo v českom jazyku, alebo úradne preložená plná
moc sa predkladá v písomnej podobe Daňovému úradu Bratislava I.
V splnomocnení musí byť uvedené, že zástupca je splnomocnený na doručovanie žiadostí
o vrátenie dane elektronickými prostriedkami. Ak žiadateľ splnomocní zástupcu na
doručovanie žiadostí o vrátenie dane, žiadosť vyplní zástupca a uvedie v žiadosti v časti
zástupca svoje meno. V prípade, že Daňový úrad Bratislava I, v súvislosti s podanou
žiadosťou o vrátenie dane požaduje ďalšie informácie, koná vo veci so zástupcom žiadateľa.
1.3.4 Lehota na vrátenie dane
Podľa § 55d zákona o DPH Daňový úrad Bratislava I oznámi žiadateľovi rozhodnutie
o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou, ak
Daňový úrad Bratislava I žiada dodatočné informácie alebo ak žiada ďalšie dodatočné
informácie. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na
vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava I môže elektronicky v lehote do štyroch mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti požiadať žiadateľa, príslušné orgány v členskom štáte, kde má žiadateľ
sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava alebo
inú osobu o dodatočné informácie. Inou osobou sa v tomto prípade chápe aj miestne príslušný
daňový úrad dodávateľa tovaru alebo služieb, z ktorých si zahraničná osoba žiada vrátiť daň.
Daňový úrad Bratislava I môže požiadať o tieto informácie elektronicky, iba ak sú tieto
prostriedky dostupné jej adresátovi. V prípade zasielaní dožiadaní na miestne príslušné
9
daňové úrady v SR bude Daňový úrad Bratislava I kontaktovať kontaktné osoby na
príslušnom daňovom úrade podľa zoznamu kontaktných osôb elektronickými prostriedkami.
Podľa § 55d ods. 4 zákona o DPH osoba, od ktorej Daňový úrad Bratislava I žiada
dodatočné informácie a ďalšie dodatočné informácie je povinná požadované informácie
poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa, kedy jej bola požiadavka doručená. Žiadosť
o dodatočné informácie sa považuje za doručenú dňom odoslania dátovej správy na
elektronickú adresu uvedenú v žiadosti, v prípade zaslania žiadosti na miestne príslušný
daňový úrad je to dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu stanovenú na takéto
účely.
Ak Daňový úrad Bratislava I žiada dodatočné informácie, oznámi žiadateľovi
rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných
informácií, a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov od
uplynutia lehoty podľa § 55d ods. 4 zákona o DPH.
Ak dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava I oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V prípade, že Daňový úrad Bratislava I žiada ďalšie
dodatočné informácie oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane najneskôr do
ôsmich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
Daňový úrad Bratislava I oznámi elektronicky žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti
o vrátenie dane. To znamená, že na e-mailovú adresu, ktorú uviedol žiadateľ v žiadosti
o vrátenie dane mu bude oznámené, že jeho žiadosť bola z konkrétnych dôvodov zamietnutá,
resp. zamietnutá čiastočne alebo bola akceptovaná, a do príslušného termínu na uvedený účet
mu bude vrátená DPH v uvedenej sume.
V zmysle § 55d ods. 7 zákona o DPH, ak Daňový úrad Bratislava I rozhodne o vrátení
dane, vráti daň najneskôr do desiatich pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie
rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane. Daň alebo jej časť je vrátená na účet vedený v banke
v tuzemsku alebo na základe žiadosti žiadateľa na účet vedený v zahraničnej banke v inom
členskom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte sa
od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov.
Príklad:
Žiadateľ o vrátenie dane z Rakúska zaslal prostredníctvom elektronického portálu vo svojom
členskom štáte, t.j. Rakúsko, žiadosť o vrátenie dane dňa 15.1.2010. Žiadosť bola prijatá
Daňovým úradom Bratislava I dňa 30.1.2010. Daňový úrad Bratislava I požiadal po prijatí
žiadosti o dodatočné informácie, týkajúce sa originálov faktúr v prípadoch, keď bol základ
dane nižší ako je uvedené § 55b ods. 5 zákona o DPH. Výzva na predloženie dokladov bola
zaslaná žiadateľovi elektronicky dňa 15.2.2010. Žiadateľ je povinný v lehote do jedného
mesiaca, t.j. do 15.3.2010 poskytnúť dodatočné informácie Daňovému úradu Bratislava I.
Daňový úrad Bratislava I obdrží odpoveď na výzvu dňa 10.3.2010. Po prijatí dodatočných
informácií je Daňový úrad Bratislava I povinný rozhodnúť o žiadosti o vrátenie dane v lehote
do 10.5.2010. Daňový úrad Bratislava I daň vráti do 10 pracovných dní od 10.5.2010, t.j. do
10 pracovných dní od uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia.
Ak žiadateľ neposkytne dodatočné informácie v zmysle zaslanej výzvy, Daňový úrad
Bratislava I rozhodne o žiadosti v lehote do 15.5.2010.
Dodatkom č. 1 zo dňa 15.3.2010 sa vyššie uvedený príklad mení a dopĺňa nasledovne:
10
Príklad:
Žiadateľ o vrátenie dane z Rakúska zaslal prostredníctvom elektronického portálu vo svojom
členskom štáte, t.j. Rakúsko, žiadosť o vrátenie dane dňa 15.1.2010. Žiadosť bola prijatá
Daňovým úradom Bratislava I dňa 30.1.2010. Daňový úrad Bratislava I požiadal po prijatí
žiadosti o dodatočné informácie, týkajúce sa originálov faktúr v prípadoch, keď bol základ
dane nižší ako je uvedené § 55b ods. 5 zákona o DPH. Výzva na predloženie dokladov bola
zaslaná žiadateľovi elektronicky dňa 15.2.2010. Žiadateľ je povinný v lehote do jedného
mesiaca, t.j. do 15.3.2010 poskytnúť dodatočné informácie Daňovému úradu Bratislava I.
Daňový úrad Bratislava I obdrží odpoveď na výzvu dňa 10.3.2010. Po prijatí dodatočných
informácií by Daňový úrad Bratislava I mal rozhodnúť o žiadosti na vrátenie dane v lehote do
dvoch mesiacov od prijatia požadovaných informácií. Nakoľko dvojmesačná lehota na
oznámenie rozhodnutia uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
Daňový úrad Bratislava I je povinný rozhodnúť o žiadosti o vrátenie dane najneskôr do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, t.j. do 31.7.2010 (§ 55d ods. 5 zákona o DPH,
posledná časť vety). Daňový úrad Bratislava I daň vráti do 10 pracovných dní od 31.7.2010,
t.j. do 10 pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia.
Ak žiadateľ neposkytne dodatočné informácie v zmysle zaslanej výzvy, Daňový úrad
Bratislava I je v uvedenom prípade taktiež povinný rozhodnúť o žiadosti o vrátenie dane
najneskôr do 31.7.2010, pretože dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia uplynie skôr
ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
V prípade, že Daňový úrad Bratislava I rozhodne o žiadosti o vrátenie dane tak, že
zamieta vrátenie celej dane alebo zamieta vrátenie časti dane, rozhodnutie o zamietnutí musí
obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo
časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa § 46 zákona o správe daní,
teda písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane v lehote do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje.
Podľa § 55d ods. 10 zákona o DPH ak daň bola vrátená na základe nepravdivých
údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, žiadateľ je povinný zaplatiť
Daňovému úradu Bratislava I neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa § 35 ods. 1
písm. g) zákona o správe daní. Ak žiadateľ uloženú pokutu nezaplatí, Daňový úrad Bratislava
I má právo odmietnuť ďalšie vrátenie dane až do výšky nezaplatenej pokuty.
V prípade, že Daňový úrad Bratislava I nevráti žiadateľovi daň v lehote podľa § 55d
ods. 7 zákona o DPH, žiadateľ má nárok na úrok vo výške ustanovenej podľa § 63 ods. 6
zákona o správe daní. Žiadateľ nemá nárok na úrok, ak nepredložil dodatočné informácie
alebo ďalšie dodatočné informácie v lehote podľa § 55d ods. 4 zákona o DPH, alebo ak
nepredložil kópiu faktúry alebo dovozného dokladu podľa § 55b ods. 5 zákona o DPH.
Rozhodnutie sa považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu
uvedenú v žiadosti o vrátenie dane.
2. Podanie žiadosti platiteľom dane o vrátenie dane v inom členskom
štáte
Podľa § 55f ods. 1 zákona o DPH uplatňuje platiteľ dane registrovaný podľa § 4 alebo
4b zákona o DPH (ďalej len „platiteľ“) nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu
boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie
dane.
11
Žiadosť o vrátenie dane môže podať platiteľ, ak v členskom štáte, v ktorom žiada
vrátenie dane nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle
nezdržiava. Obdobne ako pri žiadateľovi z iného členského štátu o vrátenie dane v Slovenskej
republike, aj platiteľ musí splniť podmienky, že za obdobie, za ktoré žiada vrátenie dane, bol
platiteľom a nevykonával výlučne činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie
dane podľa § 28 až 41 zákona o DPH.
Príklad:
Banka, platiteľ dane, vykonávajúca len oslobodené činnosti – finančné služby podľa § 39
zákona o DPH, nakúpila v Českej republike v roku 2009 tovar. Aj keď splnila podmienky, že
v Českej republike nie je usadená a za obdobie, za ktoré by žiadala vrátenie dane bola
platiteľom, nemá nárok na vrátenie dane, pretože v tuzemsku vykonávala výlučne činnosti
oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane.
Platiteľ podáva žiadosť o vrátenie dane elektronickými prostriedkami prostredníctvom
elektronického portálu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Aby platiteľ mohol podať
žiadosť o vrátenie dane elektronickými prostriedkami, musí byť autorizovaný na využívanie
Automatizovaných elektronických služieb.
Po prihlásení sa cez overené prístupové práva na Portál daňovej správy vyplní platiteľ
resp. jeho zástupca globálnu žiadosť o vrátenie dane. Globálna žiadosť znamená, že platiteľ
v rámci jednej žiadosti vypĺňa jednotlivé žiadosti do príslušných členských krajín, v ktorých
žiada o vrátenie dane.
2.1 Náležitosti žiadosti
Na obsah žiadosti o vrátenie dane podanej platiteľom sa primerane vzťahuje § 55b
ods. 2 až 4, t.j. časť 1.3.1 Náležitosti žiadosti tohto pokynu. V prípade, ak niektoré náležitosti
platiteľ nevyplní, napr. neuvedie adresu elektronickej pošty, prípadne bude žiadať o vrátenie
nižšej sumy dane ako je uvedené v § 55c zákona o DPH, platiteľ bude upozornený na to, že
nie je možné takúto žiadosť odoslať.
Žiadosť o vrátenie dane musí podľa § 55b ods. 2 zákona o DPH obsahovať základné
identifikačné údaje platiteľa, vrátane jeho kontaktných údajov, ktorými sú napr. priezvisko
a meno alebo názov platiteľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska
alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava; elektronická adresu platiteľa; opis podnikateľskej
činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar alebo služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho
číselného kódu podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej
klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v.
EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293, 24.10.1990) v platnom znení; obdobie, na ktoré sa žiadosť
vzťahuje a pod.
Žiadosť o vrátenie dane môže za platiteľa podať aj jeho zástupca. V prípade, ak sa platiteľ dá
zastúpiť zástupcom, zastupovanie je upravené v zákone o správe daní.
Žiadosť o vrátenie dane môže podať za platiteľa aj jeho zástupca. Zastupovanie je
upravené v § 9 a § 10 zákona o správe daní. Žiadosť o vrátenie dane musí podľa § 55b ods. 3
zákona o DPH (článok 8 ods. 2 smernice Rady 2008/9/ES) obsahovať údaje z každej faktúry
12
o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiada platiteľ vrátiť
daň v inom členskom štáte. Ide o nasledovné údaje:
- priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
- identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v inom členskom štáte
s výnimkou dovozu tovaru,
- dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu,
- základ dane a sumu dane vyjadrené v národnej mene členského štátu vrátenia,
- výšku odpočítateľnej dane, prípadne pomernú výšku odpočítateľnej dane, ak
platiteľ vykonáva činnosť pri ktorej má nárok na odpočítanie dane a činnosť pri
ktorej nemá nárok na odpočítanie dane a táto pomerná výška je vyjadrená v %,
- číselný kód, ktorým je určený nadobudnutý druh tovaru a služby.
Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie pomernej časti dane podľa § 49 ods. 4 zákona
o DPH, uplatňuje si aj pomernú sumu vrátenia dane v inom členskom štáte, a to podľa
koeficientu vypočítaného v zmysle § 50 zákona o DPH. V žiadosti o vrátenie dane uvádza
platiteľ výšku koeficientu v percentuálnej hodnote ku každej faktúre, ktorá predstavuje nákup
tovarov a služieb, ktoré platiteľ použije na účely zdaňovaných transakcií s nárokom na
odpočítanie dane a súčasne oslobodených transakcií bez nároku na odpočítanie dane. Po
prepočítaní ročného koeficientu, ak sa upraví odpočítateľná časť dane, je platiteľ povinný
opraviť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila z iného
členského štátu.
Príklad:
Platiteľ, ktorý sa zaoberá predajom farieb a lakov a zároveň poskytuje prenájom
nehnuteľnosti oslobodený od dane, sa zúčastnil v AT v prvom polroku 2010 kurzu
manažérskeho riadenia za cenu 2000 + 400 eur DPH. Platiteľ dane použije nakúpenú službu
na riadenie a administratívu svojho celého podnikania, t.j. aj na predaj tovaru, aj na
prenájom nehnuteľnosti.
Keďže platiteľ v tuzemsku vykonáva činnosti s nárokom na odpočítanie dane (predaj farieb
a lakov) a činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie (prenájom nehnuteľnosti) ,
prijaté tovary a služby, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže
odpočítať daň a súčasne na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň,
prepočítava koeficientom 0,62. V prípade nákupu služby, ktorú platiteľ použije aj v súvislosti
so zdaňovanými transakciami aj s oslobodenými, si platiteľ uvedie do žiadosti o vrátenie dane
k faktúre za nákup služby pomer odpočítateľnej dane vyjadrený v percentách 62 %, t.j. 248
eur.
Vzhľadom k tomu, že platiteľ používal pre uplatnenie odpočítania dane v priebehu roka
koeficient podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH, je po skončení roku 2010 povinný vypočítať ročný
koeficient a tento použiť aj pre sumy žiadanej alebo vrátenej dane v iných členských štátoch.
Platiteľ dane oznámi výšku skutočného koeficientu buď v podanej nasledujúcej žiadosti
o vrátenie dane, alebo ak nežiada o vrátenie dane, podaním samostatného vyhlásenia, ktoré
sa týka len opravy žiadanej alebo vrátenej dane.
Platiteľ dane uvádza ku každému nákupu tovaru a služby v inom členskom štáte kód pre
nadobudnutý tovar a služby podľa článku 9 smernice 2008/9/ES, ktoré boli transponované do
§ 55b ods. 4 zákona o DPH nasledovne:
a) pohonná látka – číselný kód 1
b) nájom dopravných prostriedkov – číselný kód 2
13
c) výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom
a službami podľa písmen a) a b) – číselný kód 3
d) poplatky za užívanie ciest a diaľnic – číselný kód 4
e) cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy – číselný kód 5
f) ubytovacie služby – číselný kód 6
g) jedlá, nápoje a reštauračné služby – číselný kód 7
h) vstupné na veľtrhy a výstavy – číselný kód 8
i) výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu – číselný kód 9
j) iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) – číselný kód 10.
V prípade číselného kódu 10 je potrebné uviesť druh tovaru a služby v jazyku štátu vrátenia
dane.
Uvedené kódy sú harmonizované v rámci členských štátov EU a každý členský štát môže
požadovať ďalšie informácie vo forme elektronických kódov v súvislosti s každým kódom
uvedeným v tomto článku, pokiaľ sú tieto informácie nevyhnutné z dôvodu akýchkoľvek
obmedzení práva na odpočítanie dane podľa smernice 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, alebo pokiaľ sú nevyhnutné na vykonávanie
výnimky, ktorá bola udelená členskému štátu vrátenia dane podľa článkov 395 alebo 396
uvedenej smernice.
2.2 Vyplnenie žiadosti na Portáli Daňového riaditeľstva SR
Po vyplnení žiadosti na elektronickom portáli a jej odoslaní, dostane platiteľ
potvrdenie z elektronickej podateľne o tom, že jeho žiadosť bola prijatá na elektronickú
podateľňu. Po prijatí žiadosti má Daňová správa Slovenskej republiky, resp. členský štát
usadenia 15 dňovú lehotu na skontrolovanie prijatej žiadosti od platiteľa a jej zaslanie do
členského štátu vrátenia dane. V tejto lehote bude vykonaná kontrola zameraná na to, či
platiteľ, ktorý žiada o vrátenie dane v inom členskom štáte bol v období, za ktoré žiada
vrátenie dane platiteľom dane a či nevykonával výlučne zdaniteľné plnenia oslobodené od
dane bez nároku na odpočítanie dane. Časť kontrolných postupov bude vykonaná systémom
automaticky a v prípade, ak to nebude možné, miestne príslušný daňový úrad platiteľa vykoná
u platiteľa miestne zisťovanie zamerané na preverenie uvedených podmienok.
V prípade, ak sa zistí, že sú splnené podmienky na odoslanie žiadosti, Daňový úrad
Bratislava I odošle elektronickými prostriedkami žiadosť do členského štátu vrátenia. Ak za
obdobie, za ktoré sa žiada vrátenie dane, nie sú splnené podmienky na podanie žiadosti t.j.
platiteľ nebol platiteľom dane alebo vykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže
odpočítať daň, Daňový úrad Bratislava I neodošle jeho žiadosť o vrátenie dane do iného
členského štátu. Zároveň oznámi platiteľovi elektronickými prostriedkami, že jeho žiadosť
o vrátenie dane v inom členskom štáte nebola odoslaná.
Vypracoval: Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica
Odbor metodiky daní
Marec 2010