Živnostník a účtovníctvo

Samostatne zárobkovo činnej osobe vyplýva zo zákona povinnosť viesť si účtovníctvo (jednoduché alebo podvojné), prípadne namiesto neho zjednodušenú daňovú evidenciu (novinka v dôsledku hospodárskej krízy). Týka sa to SZČO, ktoré na účely zistenia základu dane z príjmov preukazujú svoje výdavky vynaložené na podnikanie (dokladujú každý jeden výdavok).

V prípade, ak si SZČO neuplatňuje preukázateľné daňové výdavky, ale výdavky ako percento z úhrnu príjmov, tzv. paušálne výdavky (§6 ods. 10 Zákona o dani z príjmov), je povinný si viesť iba evidenciu:

• o príjmoch v časovom slede
• o zásobách
• o pohľadávkach

Týmto spôsobom si môžu výdavky uplatňovať len daňovníci, ktorí nie sú platcami DPH.

Vedenie daňovej evidencie

V rámci protikrízových opatrení vlády sa s účinnosťou od 1.3.2009 uzákonila možnosť viesť namiesto účtovníctva len zjednodušenú daňovú evidenciu. Cieľom je zlepšiť podmienky činnosti malích podnikateľov.

Príležitosť viesť daňovú evidenciu môžu využiť SZČO, ktoré spĺňajú nasledovné zákonné podmienky:

• uplatňujú si preukázateľné daňové výdavky
• nesmú zamestnávať žiadnych zamestnancov
• v predchádzajúcom roku nepresiahli ich príjmy 170 000 Eur (5 121 420 Sk)

Ak sa SZČO rozhodne pre daňovú evidenciu, musí viesť počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o:

• príjmoch a výdavkoch v časovom slede
• hmotnom a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie
• zásobách, pohľadávkach a záväzkoch

SZČO, ktorá vedie daňovú evidenciu, nemusí viesť účtovníctvo, takže nemusí napríklad zostavovať účtovnú závierku, vyhotovovať účtovné výkazy, zostavovať účtovný odpisový plán, vykonávať inventarizáciu a pod. Pre podnikateľa to znamená zjednodušenie evidencie a odbúranie viacerých zákonných povinností. Zároveň tým získava väčšiu šancu zvládať všetko svojimi silami, takže nemusí platiť účtovníčku.

Kritici daňovej evidencie odmietajú tvrdenia o zjednodušení, práve naopak. Hovoria o väčšej neprehľadnosti, zmätkoch, či nezmenšených nárokoch na znalosti zákonov. Tiež sa sťažujú, že evidencia podnikateľovi neprinesie dôležité informácie, ktoré by mu povedali, ako vlastne podnikal, pričom účtovníctvo mu tieto informácie dáva. Na účtovníctvo existuje množstvo kvalitných programov, ale na daňovú evidenciu nie.

Jednoduché účtovníctvo

Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si uplatňujú preukázateľné výdavky, zvyčajne účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré je zložitejšie než daňová evidencia a jednoduchšie než podvojné účtovníctvo.

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva uskutočňuje zápisy v týchto knihách:

• a) v peňažnom denníku – obsahuje údaje o peňažných prostriedkoch, príjmoch a výdavkoch
• b) v knihe pohľadávok – zaznamenávajú sa v nej dlžníci, pohľadávky, poskytnuté preddavky či úvery
• c) v knihe záväzkov – zahŕňa údaje o veriteľoch, záväzkoch, prijatých preddavkoch a úveroch
• d) v pomocných knihách – len ak je to potrebné, napr. kniha o zložkách majetku

Jednoduché účtovníctvo sa riadi zákonom o účtovníctve, postupy samotného účtovania sú upravené formou opatrenia Ministerstva financii SR.

Veľkou pomocou pri účtovaní sú účtovnícke programy. Snaživý a učenlivý podnikateľ, pokiaľ podniká „v malom“ a bez zvláštností, dokáže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva aj sám. Je však dobré ak pozná skúseného človeka z praxe a môže sa s ním v prípade ťažkostí poradiť.

Podvojné účtovníctvo

V podvojnom účtovníctve povinne účtujú napríklad právnické osoby, čiže firmy ako sú spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti atď. Ale aj živnostník ak chce, sa môže pre podvojnú sústavu rozhodnúť. Následne však týmto spôsobom musí účtovať po celé účtovné obdobie.

Účtovná jednotka využívajúca sústavu podvojného účtovníctva účtuje v týchto knihách:

• a) v denníku – kde sa chronologicky zaznamenávajú všetky zaúčtované účtovné prípady
• b) v hlavnej knihe – v ktorej sa účtujú všetky účtovné prípady na účty (majetku, záväzkov, nákladov, výnosov) podľa vecného hľadiska.

Špecifikum podvojného účtovníctva spočíva v tom, že každý účtovný prípad sa zapisuje dvakrát – na ľavú a pravú stranu príslušných účtov. Účtovné zápisy uskutočnené na syntetických účtoch sa podrobne rozvádzajú na analytických účtoch (napr. syntetický účet „dodávatelia“ a k nemu analytické účty „dodávateľ 1“, „dodávateľ 2 , dodávateľ 3 atď.). Názvy a číselné označenia účtov uvádza účtovný rozvrh, ktorý si účtovná jednotka vytvára na základe rámcovej účtovnej osnovy upravovanej zákonom. Na konci účtovného obdobia sa vykonáva účtovná závierka, pričom úhrny peňažných súm na ľavej a pravej strane uzávierkových účtov sa musia rovnať.

Podvojné účtovníctvo poskytuje podnikateľovi, oproti predchádzajúcim dvom metódam, najpodrobnejší prehľad o jeho podnikaní a podvojné zápisy umožňujú rýchle objavenie chyby v zaúčtovaní. Rovnako ako jednoduché účtovníctvo sa riadi zákonom o účtovníctve a postupy samotného účtovania sú upravené formou opatrenia Ministerstva financií SR.

Účtovať v podvojnom účtovníctve je náročné. Človek k tomu potrebuje vzdelanie a aj prax. Exitujú napríklad kurzy podvojného účtovníctva, ale bez praxe sú nedostačujúce. Firmy zamestnávajú účtovníčky (-kov), prípadne si platia externé účtovnícke firmy.

Podnikateľ zodpovedá za vedenie účtovníctva, nech mu ho robí ktokoľvek a za nezrovnalosti je postihnutý finančnými pokutami.