Odmietať zákazky alebo niekoho zamestnať?

Keď živnostník pracuje od rána do večera a i napriek tomu nestíha uspokojiť všetky objednávky, je nútený rozhodnúť sa – buď si zoženie pomoc v podobe zamestnanca, či živnostníka, alebo bude musieť niektoré zákazky odmietať.

Ak si podnikateľ môže dovoliť vyberať si spomedzi zákaziek, určite bude voliť tie najzaujímavejšie a finančne najvýhodnejšie. Ďalším veľkým plusom tohto úspechu v podnikaní je možnosť pýtať si vyššie ceny a nepríjemných zákazníkov odbiť už medzi dverami.

Tento postup sa, pravdaže, nezaobíde bez negatívnych dopadov. Zákazníci, ktorých živnostník odmietol, sa so svojim dopytom obrátia inam a je nepravdepodobné, že sa k nemu ešte niekedy vrátia. Týmto spôsobom zároveň podnikateľ prichádza o príležitosti a finančné zisky, ktoré mohli byť jeho, s čím sa mnoho súkromníkov ťažko vyrovnáva.

Možnosťou, ako zvládnuť rastúci dopyt a pritom neodmietať zákazky, je nájsť si človeka na výpomoc. Prijať zamestnanca alebo spolupracovať so živnostníkom. Avšak i táto alternatíva má svoje výhody i nevýhody.

Okrem zvýšených byrokratických nárokov a nemalých finančných nákladov, je namieste zvážiť i všetky riziká vyplývajúce so spolupráce s ľuďmi.

Živnostník, ako aj ktorýkoľvek iný zamestnávateľ, si chce nájsť pre svoje podnikanie predovšetkým skutočne dobrého pracovníka. Predstavuje si ho ako pracovitého, spoľahlivého, lojálneho, inteligentného, disciplinovaného, spokojného s prácou i mzdou, pokiaľ možno stále zdravého, poctivého a bez „zajačích úmyslov“. Nájsť takého človeka je veľký problém, dokonca by som povedala, že je to nemožné.

Najčastejším konfliktom, ktorý vzniká medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancom, je otázka mzdy. Nájsť rovnováhu medzi sumou, ktorú si predstavuje na svojej výplatnej páske zamestnanec  sumou, ktorú je ochotný, či schopný, zaplatiť zamestnávateľ, je veľmi ťažké a ak sa aj takáto rovnováha nájde, je len krátkodobá. Hlavným dôvodom tohto stavu je, že každý človek, nech už je na ktoromkoľvek kariérnom poste, túži zarábať viac a viac. Vždy, za každých okolností a často na hocikoho úkor.

Taktiež obavy týkajúce sa poctivosti, lojality a predstáv zamestnanca o vlastnej budúcnosti, môžu živnostníkovi narobiť vrásky na čele.

Podnikateľ sa musí popasovať s rizikom, že zamestnanec môže z firmy vynášať dôležité informácie, napríklad o výrobnom procese, cenách, ponukách, o zákazníkoch. Každý zamestnávateľ by mal mať toto riziko zmluvne ošetrené a nespoliehať sa na zákony.

Často sa stáva, že živnostník prijme zamestnanca, zaučí ho a ten po čase odíde. Buď sa zamestná u konkurencie alebo si rovno založí vlastnú firmu a to s rovnakým, či obdobným predmetom podnikania. Bývalý zamestnanec sa tak pre živnostníka razom stane konkurenciou. Dokonca sa stáva, že bývalému zamestnávateľovi odláka klientov, vyfúkne plánované zákazky, či využije tajné firemné informácie vo svoj prospech. Poškodený má potom právo ísť sa sťažovať na súd, ale ten môže trvať veľmi dlho a bez žiaduceho efektu.

Bohužiaľ, živnostníci i firmy sa stretávajú u svojich zamestnancov aj s takými činmi, ako sú krádeže. Kradne sa materiál, hotové výrobky, tovar, kancelárske potreby čokoľvek, čo má hodnotu. Ak má živnostník jedného, dvoch zamestnancov, krádeže nie sú problém, ale v prípade väčšieho počtu pracovníkov, tento problém už môže nastať. Obmedziť krádeže pomôžu bezpečnostné opatrenia, z ktorých však mnohé stoja nemalé finančné prostriedky.

V neposlednom rade sa nejeden zamestnávateľ pasuje s nezodpovednosťou, lajdáckosťou, až lenivosťou svojich zamestnancov.

Ak má pracovník hodinovú mzdu, nevidí dôvod sa s plnením svojich pracovných úloh náhliť. Práve naopak, ak bude naťahovať čas, zarobí viac. Zamestnávateľ tak musí vynaložiť energiu a čas na jeho kontrolu, ale aj tak ho len veľmi ťažko donútiť pracovať„naplno“. Ďalším riešením by mohla byť úkolová mzda, tá je však aplikovateľná len na niektoré typy prác. Potom môžu pomôcť napríklad rôzne druhy motivačných odmien, napríklad ak zamestnanec stihne tú a tú zákazku do toho a toho zamestnanca, tak dostane o 50 % vyššie prémie. Prípadne vyhrážky – ak to nestihne urobiť včas, budú mu prémie strhnuté.

S týmto úzko súvisí i kvalita práce zamestnanca. Pravda je taká, že ak človek nerobí „na vlastnom“, tak má tendenciu prácu robiť menej poctivo a uspokojiť sa i s menej kvalitním výsledkom. To je v úplnom rozpore s cieľmi zamestnávateľa. Len kvalitná a včas vykonaná práca robí podnikateľovi dobré meno, a naopak, zlá a nekvalitná robota ho môže doviesť až ku krachu.

Spolupráca s ľuďmi je veľmi náročná a nezaobíde sa bez konfliktov. Získať skutočne dobrého pracovníka je pre podnikateľa šťastím, ktoré by si mal strážiť, primerane hýčkať a ak je to v jeho silách, snažiť sa, aby ho nestratil.

Odmietať zákazky alebo prijať zamestnanca? To si musí každý podnikateľ zvážiť sám. Ja môžem len každému poctivému súkromníkovi priať, nech sa mu darí natoľko, aby mal dôvod vôbec nad tým uvažovať.